Trvanie rezidencie: 12.10.2025 - 26.10.2025
Termín výstupu: 21.10.2025 o 18:00
Čo znamená byť umelcom v dnešnej dobe?
Táto „work-in-progress“ práca spája skupinu umelcov, ktorí skúmajú hlas, identitu a prepojenie prostredníctvom pohybu, hudby a dialógu. Projekt vychádza z individuálneho výskumu Tímei Szalontayovej „As An Artist (Ako umelec)“ a rozvíja sa do kolektívneho skúmania toho, ako sa vyjadrujeme v rôznych odvetviach, prostrediach a skúsenostiach.
Prostredníctvom pohybu, zvuku, hudby, diskusie a spolupráce skúmame témy prepojenia, komunikácie, hodnotenia, sebadôvery a autenticity. Proces prepája výskum, fyzickú prax a reflexiu, čím otvára dialóg medzi nami, priestorom a publikom.
“White Noise (As An Artist – Collective Voices)” vás pozýva na spoločné skúmanie harmónie a chaosu, seba a druhého, ticha a prejavu — na neustále hľadanie toho, čo v skutočnosti dnes znamená byť umelcom.
Reflexia k rezidenčnému projektu „White Noise (As an Artist – Collective Voices)”
Rezidenčný projekt White Noise (As an Artist – Collective Voices) choreografky Tímei Szalontayovej vznikol ako súčasť programu Connector MOVE IN a predstavuje otvorený výskumný proces zameraný na skúmanie identity umelca v súčasnom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Projekt vychádza z autorského výskumu As An Artist, ktorý sa v rámci rezidencie rozšíril z individuálnej roviny do kolektívneho skúmania. Tento posun – od osobnej reflexie k spoločnému tvorivému procesu – sa stal jedným z kľúčových momentov celej práce.
Základnou otázkou projektu je, čo znamená byť umelcom dnes. V súčasnom performatívnom umení sa táto otázka dotýka nielen samotnej umeleckej praxe, ale aj širších spoločenských, ekonomických a kultúrnych podmienok, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým umelec tvorí, komunikuje a nachádza svoje miesto v umeleckom aj verejnom priestore. Projekt White Noise pristupuje k tejto téme prostredníctvom interdisciplinárneho procesu, ktorý prepája pohyb, hlas, hudbu, dialóg a kolektívnu reflexiu.
Významným aspektom rezidencie bola aj rozmanitosť umeleckého tímu. Okrem samotnej autorky, mladej začínajúcej tanečnej tvorkyne pochádzajúcej z Košíc, ktorá dlhodobo žije a umelecky pôsobí aj v Londýne, sa na procese podieľali ďalší dvaja umelci z rôznych kultúrnych a geografických prostredí. Tanečnica Alessia Tomassi Marinangeli s taliansko-venezuelskými koreňmi priniesla do procesu skúsenosť pohybovej praxe formovanej rôznorodými kultúrnymi vplyvmi, zatiaľ čo hudobník Laertis Liakopoulos z Atén vstupoval do projektu prostredníctvom zvukového výskumu, práce s hlasom a hudobnou improvizáciou. Táto medzinárodná a interkultúrna skladba tímu vytvorila prirodzený rámec pre skúmanie témy identity a hlasu v širšom kontexte súčasného globálneho umeleckého prostredia.
Samotný názov „White Noise“ možno chápať ako metaforu súčasného informačného a spoločenského prostredia, v ktorom sa jednotlivé hlasy prelínajú, zanikajú alebo naopak vystupujú do popredia. „Biely šum“ symbolizuje množstvo podnetov, názorov a skúseností, ktoré neustále formujú identitu jednotlivca aj kolektívu. V rámci projektu sa tento koncept stal dramaturgickým aj metodologickým rámcom, prostredníctvom ktorého účastníci skúmali vlastný hlas – doslovný aj metaforický – a jeho miesto v spoločnom priestore.
Proces práce bol založený na princípe otvoreného výskumu a kolektívnej tvorby. Účastníci pristupovali k materiálu prostredníctvom improvizácie, pohybových experimentov, hlasových cvičení a diskusných formátov. Významnou súčasťou procesu bola aj reflexia individuálnych skúseností – umeleckých, osobných aj kultúrnych – ktoré sa stávali základom pre ďalšie tvorivé kroky. Vďaka medzinárodnému zloženiu tímu sa do procesu prirodzene dostávali rôzne perspektívy a umelecké prístupy, čo umožnilo vznik dialógu medzi odlišnými skúsenosťami a umeleckými jazykmi.
Kľúčovou témou projektu sa stala otázka autenticity a sebadôvery v umeleckom procese. V dynamickom a často neistom prostredí súčasného umenia je identita umelca neustále vystavená tlaku hodnotenia, očakávaní a porovnávania. Projekt White Noise vytváral priestor, v ktorom bolo možné tieto témy otvárať prostredníctvom fyzickej praxe, hudobného experimentovania a kolektívneho dialógu. Pohyb, hlas a zvuk sa tu stali nástrojmi na artikuláciu individuálnych postojov a zároveň prostriedkami na vytváranie nových foriem spolupráce.
Rezidencia tak nebola zameraná na vytvorenie finálneho scénického diela, ale skôr na generovanie materiálu, otázok a metodologických prístupov pre ďalší umelecký výskum a pokračovanie tvorby diela. „Work-in-progress“ charakter projektu umožnil otvorene experimentovať a testovať rôzne formy performatívneho jazyka, pričom zároveň vytváral priestor pre dialóg medzi umelcami, prostredím a publikom.
Projekt White Noise (As an Artist – Collective Voices) možno vnímať ako citlivú umeleckú reflexiu nastupujúcej generácie tvorcov. Prostredníctvom kolektívneho skúmania hlasu, identity a komunikácie otvára otázky o tom, ako dnes umelci existujú v komplexnom kultúrnom priestore a akým spôsobom môže umelecká prax vytvárať nové formy porozumenia a prepojenia.